reklama

Mýty o Ukrajine 1

Chcelo by sa veriť, že Homo sapiens, teda človek rozumný, sa postupom času naozaj takým aj stane a naplní tým obsah slov, ktorými sa tak vznešene nazval. A tú nesmierne zložitú organickú hmotu, ktorú každý z nás nosí neustále vo svojej hlave so sebou, bude každý jeden používať nielen pre blaho svoje, ale aj pre blaho svojho okolia, národa, spoločnosti v ktorej žije, ba aj ľudstva ako takého.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (144)

Udalosti, ktoré sa dejú posledné mesiace na Ukrajine a v spojitosti s ňou , nedávajú veľa dôvodov na optimizmus, čo sa týka práve rozumnosti ľudských činov. Platí to nielen pre tých ľudí, ktorí sa na uvedených udalostiach priamo osobne podieľajú, priamych účastníkov všetkých tých dejov. Vo veľkej miere sa to týka práve tých, ktorí okolo celého diania vytvárajú informačné pole, informačný priestor , ktorí miesto jednoduchého a pravdivého informovania často šíria informácie, ktoré pravde nezodpovedajú, alebo jej dokonca aj úplne odporujú. A to či už začneme kyjevským majdanom, alebo skončíme najčerstvejšími správami z bojov na Donbase. Samozrejme, nie je to nič nové pod slnkom, vytváranie klamlivých informačných bublín je staré asi ako ľudstvo samé, a len za posledných 100-150 rokov by sme našli nespočet príkladov dokazujúcich tieto slová – spomeniem len nadšenie verejnosti v predvečer 1.sv.vojny, presvedčenej o tom, že vojaci budú do konca žatvy doma , či presvedčenie časti uhorskej spoločnosti na prelome 19-20.storočia o tom, že Uhorsko má byť jednoliata krajina jedného národa, mýtus o nepotopiteľnosti Titanicu, v ktorý mnohí úprimne verili, či viera nemeckého národa v nekonečné Führerove schopnosti v rokoch pred a počas druhej svetovej vojny … ďalšie a ďalšie príklady by sme mohli vyťahovať jeden za druhým. Čo však v prípade Ukrajiny zaráža a prekvapuje, je rozsah a miera cynizmu a podlosti, s akou je informačný priestor v tejto veci násilne a klamlivo menený . A to v dobe takej dostupnosti k informáciám, akú ešte ľudstvo asi nikdy nezažilo. Keď vďaka súčasnej technike a najmodernejším verejne dostupným technológiám môže ktokoľvek zverejniť čokoľvek a každý skrze internet nájsť ľubovoľnú informáciu, akú potrebuje . Napriek tomu je verejnosť pomerne úspešne zavádzaná a klamaná. Ono by to možno až tak nevadilo, ale zlá správa je, že história nám dá jednoznačnú odpoveď o tom, k čomu zvyčajne takéto jednanie viedlo - zvyčajne každá takáto informačná bublina priviedla ľudstvo, alebo minimálne tú časť spoločnosti, ktorá sa do klamlivej informačnej bubliny integrovala, ku katastrofe.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z množstva informácií, ktoré sú k dispozícii, je ťažké vybrať tie, ktoré sa pravde približujú najviac. Píšem približujú, pretože nikto z nás nemôže vedieť o prebiehajúcej udalosti všetko. Nemôže vedieť celú pravdu o konkrétnej udalosti . Aj keď sa nachádza priamo v epicentri deja, aj keď bude priebeh nejakej udalosti či deja študovať a analyzovať roky, nebude poznať pravdu do konca. To nie je v našich možnostiach. V našich možnostiach je jedno – pravdu hľadať a pátrať po nej. Vytvárať si názor, pokúsiť sa o objektívny nestranný pohľad na vec, zistiť čo predchádzalo udalostiam a aké sú príčiny a dôsledky konania ich účastníkov. To je jediná vec, čo môžeme urobiť pre to, aby sme si vytvorili obraz, ktorý sa skutočnosti a pravde bude aspoň približovať, aj keď ju celú do konca neobsiahneme nikdy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeden z mýtov o Ukrajine sa týka ukrajinských masmédií. Nájdu sa ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že ukrajinské médiá a ukrajinské informačné zdroje neprinášajú pravdivú a objektívnu informáciu o tom, čo sa na Ukrajine deje. Osobne s týmto názorom nesúhlasím, ale každý má právo na svoj názor. Je však dobré svoj názor, svoj pohľad na svet neustále rozširovať, obohacovať. Nezastať na jednom mieste, mysliac si, že už nie je čo ďalej poznávať. Samozrejme, sú tu určité prekážky, či už nedostupnosť informácií, alebo v danom prípade to môže byť jazyková bariéra. V určitom zmysle máme výhodu, jednak kvôli blízkosti jazyka, jednak kvôli tomu , že mnohí sa napríklad po rusky za mlada učili v škole, a veľké množstvo informačných zdrojov je práve v ruštine . Ale ak si niekto stojí za názorom o nedôveryhodnosti ukrajinských médií bez toho, aby sa osobne o tom presvedčil, je to minimálne neférové a v konečnom dôsledku to poškodzuje v prvom rade jeho samého. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že s výnimkou krátkeho obdobia cenzúry, ktorú bolo cítiť hlavne na niektorých TV staniciach na sklonku Janukovičovho vládnutia, sú ukrajinské masmédiá minimálne práve také pluralitné a otvorené, ako sú napríklad tie naše. A platí to viac menej pre všetky, bez ohľadu či majú proukrajinských alebo proruských majiteľov. Za jeden z dôveryhodných prameňov sa považuje napríklad ukrajinská pravda /pravda.com.ua / , na internete je dvojjazyčná, teda ako v ukrajinskom tak v ruskom jazyku. Jej redakcia deklaruje, že nikdy nezverejní žiadnu neagentúrnu správu, ktorú nemá potvrdenú z troch na sebe nezávislých zdrojov . Ale to by mal byť štandard, ktorí by malo spĺňať každé médium bez výhrady . Či je to u všetkých masmédií vždy tak, o tom mám vážne pochybnosti, ale to nechám teraz bokom. Ako iné zdroje môžem uviesť stránky niektorých tv-staníc, ako napr. podrobnosti.ua, tsn.ua, stb.ua, hromadske.tv, espreso.tv, či 24tv.ua , či rozhlasovú stanicu eramedia.com.ua , na každej z nich sú informácie dostupné aj v písanej forme, na stránkach televíznych aj vo forme krátkych či dlhších videozáznamov, ako aj celé večerné televízne noviny napríklad. Informácie o priebehu ATO je možné nájsť na stránke organizácie„Informačný odpor“ sprotyv.info/ru . Posledne menovaná stránka sa občas venuje aj vyvracaniu lží a poloprávd šírených internetom a neserióznymi masmédiami, podobne ako stránka stopfake.org, ktorá je ako v ruštine, tak aj v angličtine. Pár príkladov nepravdivého informovania vyhodili na net aj za hranicou, napr.tu . Tých zdrojov je ďalej samozrejme veľa, toto je len malý náhľad možností pre tých, ktorí o to majú záujem a jazykovú výbavu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre lepšiu ilustráciu toho, čo sa deje v informačnom svete vo vzťahu s Ukrajinou , dovoľte mi demonštrovať malý príklad :

Predpokladám, že ste občan SR, žijete tu svoj každodenný život so svojimi radosťami a starosťami, poznáte ako to u nás chodí, viete, že to tu nie je ružové a mohlo by to byť lepšie, ale napriek tomu máte dojem, že sme úplne normálna spoločnosť s úplne bežnými problémami ako všade inde na svete. A teraz to zmeňme : pokúste sa predstaviť si, že ste občan niektorej západnej krajiny, povedzme Kanady či Holandska či Nórska – v podstate je to jedno : vžite sa do jeho kože, žijete si svoj každodenný obyčajný život, nestaráte sa o politiku ani o to čo sa deje mimo Vašej krajiny , precestovali ste krajiny západu, ale nikdy ste neboli v žiadnej rozvojovej krajine ani v žiadnej predtým socialistickej krajine, teda ani na Slovensku . Žijete vo svojom informačnom priestore, živenom hlavne televíziou, máte svoje predstavy o tom ako to vo svete chodí a aký by svet mal byť. Dajme tomu, že jedna z mála informácií, ktorá k Vám o Slovensku prenikne je video o živote neprispôsobivých na Luníku IX v Košiciach. Alebo iné video z cigánskeho tábora zo Spiša. Vidíte holé bosé špinavé deti, vidíte ženy, ktoré do kamery tvrdia, že nemajú z čoho žiť, vidíte mužov, ktorí sa sťažujú, že sú utláčaní, že nemajú ako živiť svoje rodiny, že nemajú rovnaké práva pri hľadaní si práce, vidíte polorozpadnuté baraky v ktorých sa tlačia desiatky ľudí, vidíte múry vybudované na segregáciu týchto ľudí... V správach zachytíte informáciu o ľuďoch z bývalého soc.bloku, medzi iným aj zo Slovenska, ktorí žiadajú vo Vašej krajine o azyl, sťažujúc sa na neľudské podmienky v ich rodnej krajine, pred ktorými utekajú, lebo sa boja o svoj život. Pridajme k tomu predstavu, že niektorí z Vašich známych sa Vám posťažuje, že nejakí ľudia ho okradli a vysvitlo, že sú z východnej Európy. Ono to môže byť jedno, či budú zo Slovenska, alebo inej postsocialistickej krajiny , Vám ako človeku ktorí vyrástol na bohatom Západe to bude v podstate jedno . Aký bude Váš názor na Slovensko?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A teraz sa vráťte späť do kože občana Slovenska a dajte si sami odpoveď na otázku – bude mať takýto človek pravdivý obraz o tom, ako žijeme na Slovensku ? Vy odpoveď viete , ale vie ju aj on ? A bude mať záujem zistiť si pravdu?

Zjednodušené, trocha za vlasy pritiahnuté, samozrejme . Ale ruku na srdce – aké sú šance na Slovensku zistiť skutočné informácie o stave vecí na Ukrajine ? Internet je plný materiálov, ktoré prinášajú obraz buď skreslený alebo úmyselne zavádzajúci, v neprospech Ukrajiny. V našich večerných správach preletia nad udalosťami dňa niekoľkými vetami, nejakými obrázkami a videami a padla. A aj to sa dá čakať, že sa do správ odtiaľ či už úmyselne alebo neúmyselne dostane neúplná či zavádzajúca informácia. Len malý príklad, jeden z mnohých mýtov : malá nenápadná poznámka v správach v znení : „ ukrajinské sily ostreľovali Lugansk“. Miesto Luganska tam samozrejme môže byť ktorékoľvek mesto Donbasu. Znie to úplne reálne a pravdepodobne, divák neznalý ukrajinských pomerov si okamžite vytvorí svoju skreslenú predstavu o realite.

Dovolím si tvrdiť, že takáto informácia je zavádzajúca. Neskôr sa k tejto téme vrátim a vysvetlím svoj postoj. Teraz chcem len upozorniť na to, že je zarážajúce, ak sa takáto informácia v tomto znení pustí vo večerných správach na obrazovky miliónov divákov. Určite nerobí danému masmédiu dobré meno. De facto sa v očiach informovaného diváka uvedené masmédium zdiskredituje. A pritom by možno stačila taká banalita, ako použitie slovíčka údajne. Taká maličkosť totiž už stavia danú informáciu do úplne iného svetla.

Vrátim sa ešte raz k horeuvedenej simulácii. Predstavte si ešte raz na chvíľku spomínaný obraz – ste bohatý a veci neznalý západniar. Vďaka „hodnoverným “ informáciám, ktoré ste obdržali už „viete“ ako a aký ľudia žijú na Slovensku. A to v skutočnosti ste videli naozaj iba sprostredkovanú realitu, pretože spomínané zábery z východného Slovenska zachytávajú reálny stav vecí, nie sú nijak spracované či zmanipulované, sporná môže byť iba otázka komentáru k nim. Poďme však ďalej – čo ak sa nájde niekto, kto okrem reálnych záberov vytvorí zábery fiktívne – zostrihá existujúce zábery, poprehadzuje ich, pridá snímky alebo informácie, ktorých skutočný pôvod vôbec ani nebude na Slovensku, napríklad z vojnových konfliktov na strednom východe, či inde, či vytiahne nejaké strihy z kontextu, pridá k nim komentár zavádzajúci a provokatívny a bude tvrdiť, že na Slovensku sa vo vzťahu k neprispôsobivým dejú násilnosti. Ukáže Vám obrázky násilia, ktoré sa de facto nestalo, ale Vám vytvorili jeho obraz a Vy ste presvedčený, že to čo Vám servírujú z Vám dostupných masmédií je holá pravda. Najjednoduchšie čo niekto môže urobiť, je jednoducho nafilmovať vyjadrenia rozhorčených ľudí zo Slovenska, ktorý prítomnosťou neprispôsobivých trpia – sú neustále ohrozovaný či už na majetku alebo na zdraví. Pridať k tomu nejaké obrázky násilia, napríklad policajnú akciu v Moldave, „správne“ ich zostrihať a okoreniť potrebným komentárom. Dovolím si tvrdiť, že ak by sa takáto kampaň urobila kvalitne a vo veľkom, Vy ako človek, ktorí predtým o Slovensku možno ani nevedel ani toľko, že existuje, budete úplne mimo a je veľmi pravdepodobné, že zvyšných obyvateľov Slovenska budete považovať za rasistov a fašistov. A keď dôjde k situácii, že oficiálni predstavitelia niektorej zo susedných krajín vyhlásia, že proti slovenským fašistom je potrebné bojovať a to akýmkoľvek spôsobom, lebo účel svätí prostriedky – komu budete veriť ? Im, alebo slovákom tvrdiacim, že to všetko je lož ? Slovákom asi veľmi nie.

Vo svojom predpoklade by som sa mal mýliť, pretože žijeme v dobe dostupnosti informácií a inteligentní ľudia berú sprostredkované informácie z rezervou. Ale každodenný tlak zo strany masmédií vytvára obraz, ktorý potrebujú masmédiá, alebo tí ktorí za skreslenými informáciami stoja. Nič nové pod slnkom, samozrejme. A našťastie, nás na Slovensku sa to bytostne nedotýka, pretože vyššie uvedená simulácia je čistý výmysel a môžeme len dúfať a veriť, že sa nikdy realitou nestane. Ak si však v texte slová Slovensko a neprispôsobivý zameníte slovami Ukrajina a ukrajinskí rusi , tak dostanete obraz o tom, čo sa deje v informačnom priestore okolo Ukrajiny. A žiaľ, dôsledkom je ďalšia nezmyselná vojna v ktorej ako na jednej tak na druhej strane umierajú ľudia, ale ktorú pritom každý, kto šíri falošné informácie, aj keď len z nevedomosti a dokonca v dobrej viere, v konečnom dôsledku podporuje.

Lenže vojna, nie je jediným dôsledkom. Druhou stránkou tejto kampane sú roztrhané vzájomné väzby a dôvera medzi ukrajincami a rusmi. Rozmery protiukrajinskej kampane sú v Rusku oveľa väčšie a oveľa citeľnejšie ako u nás. / O jej dôsledkoch som už písal tu /. A napriek silným rodinným, priateľským, partnerským či obchodným väzbám medzi obyvateľmi Ukrajiny a Ruska, vyplývajúcim z historického a spoločenského kontextu, dochádza k deštrukcii, borteniu týchto väzieb, medziľudských vzťahov. Mnohí ukrajinci majú zlú skúsenosť práve s tým, že strácajú porozumenie s ľuďmi z Ruska, s vlastnými priateľmi či príbuznými. V podstate, moja osobná skúsenosť to potvrdzuje tiež, so svojimi ruskými priateľmi za posledných pár mesiacov nemôžme nájsť spoločnú reč. Sú šťastní, že majú "späť" Krym a diskusie o správnosti či nesprávnosti ich postoja končia zvyčajne otázkou „A čo američania, oni môžu a my nie ? “ . Úprimne , bez ohľadu na opodstatnenosť či neopodstatnenosť takto postavenej otázky – môže jedna neprávosť oprávňovať k čineniu ďalšej neprávosti ? Ja tvrdím, že v žiadnom prípad nie. A takéto chovanie nevedie k lepšej spoločnosti, ale k opaku. Úplným absurdom je, keď mi tvrdia, že si želajú, aby na Ukrajine bol čo najskôr mier. Avšak argumenty o tom, že bez účasti RF v konflikte by samotný konflikt ani neexistoval , padajú do prázdna ako hrach na stenu.

Jedno z posledných klamstiev o Ukrajine je tvrdenie o použití zakázaných balistických zbraní. Napriek nezmyselnosti tohto tvrdenia, je veľmi pravdepodobné, že mu mnoho ľudí uverí. Tu /čas 2:47:00 / je neoficiálne vyjadrenie ministra obrany pána Heleteja v tejto veci , jeho voľný preklad: 

„Ukrajina dodržuje všetky podpísané konvencie. Ukrajina nemá jadrové zbrane ani spomínané balistické zbrane. Ak ich nemá, tak v podstate nie je o čom hovoriť“. Je viac než isté, že čoskoro bude k dispozícii oficiálne vyjadrenie či už ministerstva obrany, ale možno aj samého prezidenta alebo rezolúcia parlamentu. Na stránke stopfake.org je vyjadrenie hovorcu Rady bezpečnosti a obrany pána Lysenka . Voľný preklad : Ukrajinská armáda nepoužíva rakety a posledná raketa klasifikovaná podľa medzinárodných pravidiel ako balistická raketa doletu 500 až 1000 km bola na Ukrajine zničená 1.júla 1996 v rámci programu financovanom Spojenými štátmi.

Na záver jedna krátka videoanalýza, ktorá približuje technológiu vytvárania falošných správ, slúžiacim následnému zavádzaniu verejnosti. Pôvodný videozáznam je účelovo zostrihaný a zmontovaný, a zároveň je k udalosti pridaný zavádzajúci nepravdivý komentár. Pokiaľ by niekto potreboval preklad, viem pomôcť, stačí keď pošlete krátku správu, ale odpovedám iba ľuďom, ktorí sa nehanbia za svoje celé meno. Upozorňujem,že video zobrazuje veľmi drastické udalosti. 

Roman Bodon

Roman Bodon

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Úvahy o tom, čo sa deje v nás a okolo nás, u nás ale aj vo svete . A trocha komentárov k tomu, čo sa deje za našou východnou hranicou. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu