Mýty o Ukrajine 3 - Pravý sektor

Autor: Roman Bodon | 3.8.2014 o 23:20 | (upravené 3.8.2014 o 23:27) Karma článku: 11,23 | Prečítané:  13099x

Učebnicový príklad vymývania mozgov predstavuje pojem Pravý sektor. Je legendou všade tam, kam sa dostala kremľovská propaganda. Pre ruskojazyčný svet sa tento pojem stal asi strašiakom číslo 1, horším ako čokoľvek iné. Strašili ním ukrajinských rusov na Kryme, na Donbase, strašia ním rusov v RF a strašia ním pravdepodobne aj celý zvyšok sveta. Táto organizácia sa stala obetným baránkom propagandy, na ktorý je zvaľovaná vina za všetko zlé čo sa stalo aj nestalo, od upaľovania príslušníkov Berkutu na majdane cez tragédiu v Odesse až po „genocídu ľudu Donbasu“ a verejné popravy neexistujúcich detí ..   

V samotnej Ukrajine je málo frekventovaným pojmom, pomaly sa mení v trápno-smiešny symbol uvedenej propagandy, ktorá všade a za všetkým hľadá a usvedčuje práve túto organizáciu. O jeho malej popularite svedčí aj ten fakt, že sám jeho predseda pán Jaroš ako prezidentský kandidát dostal v prezidentských voľbách zanedbateľný počet hlasov, menej ako 1 %. Podobnú mienku vyslovil aj pán Iľja Ponomarjov, poslanec ruskej Dumy, jediný kto hlasoval proti anexii Krymu: „Je to smutné, že mýtus o Pravom sektore, ktorý je od začiatku až do konca vymyslený a rozšírený ruskými masmédiami je tou osnovou, na ktorej je postavená zahraničná politika RF, kvôli ktorej dochádza k osudovým omylom a hynú ľudia “

V spojitosti s prezidentskými voľbami a Pravým sektorom spomeniem jednu z falošných správ propagandy, podľa ktorej Jaroš údajne vyhral prezidentské voľby. Túto správu uverejnila ruská TV stanica v deň volieb, večer po ukončení hlasovania. Ako som spomínal, Jaroš skončil na chvoste so svojimi 0,7%, pričom je zaujímavé to, že najviac hlasov dostal v zahraničí, dokopy niečo cez 2%, kým doma ho najviac voličov volilo v Kyjeve a v Dnepropetrovskej oblasti, čo je východná Ukrajina, teda ruskojazyčný región, a nie na západnej Ukrajine, ako by sa dalo očakávať. Svedčí o tom aj mapa s údajmi od CVK. 

Pravý sektor sa objavil v zime na Majdane ako jedna z najradikálnejších častí majdanu . Majdan sám predstavoval celú ukrajinskú spoločnosť, od Užhorodu po Lugansk a Sevastopoľ, pričom sa ho zúčastnili práve tak etnickí ukrajinci ako aj etnickí rusi. A je len prirodzené, že na majdane ako spontánnom proteste celej spoločnosti proti skorumpovanému systému vlády sa našli ľudia s rôznymi pohľadmi na riešenie problému, od ľudí naladených iba na nenásilné riešenie cestou politických dohôd až po radikálnejšie skupiny ako povedzme spomínaný Pravý sektor, ale aj napríklad bývalý afgánci , teda tí čo kedysi bojovali v Afganistane, alebo ultras - radikálni futbaloví fanúšikovia a iní. Tvrdenie, že majdan tvoril iba Pravý sektor nie je na mieste, je to blud. Sám Pravý sektor ako organizácia vznikol fúziou troch alebo štyroch iných organizácií, o ich dovtedajších aktivitách neviem nič, a pravdu povediac táto otázka je pre mňa natoľko nepodstatná, že nemám ani dôvod sa tým zaoberať. Ukrajinská spoločnosť nevykazuje črty nacionalistickej či šovinistickej spoločnosti, takéto javy sú v nej okrajové a myslieť si, že ukrajinská spoločnosť je fašistická či viac nacionalistická ako napríklad naša, je blud. Výstižne daný stav charakterizoval pán Chodorkovskij pri svojej návšteve Kyjeva v marci , keď povedal, že na uliciach Kyjeva nie je o nič viac fašistov ako u nich v Moskve či v Peterburgu.

Ak sa o Pravom sektore tvrdí, že sa jedná o ultranacionalistickú a fašistickú organizáciu, bol by som radšej opatrný s vyjadreniami. V prvom rade je potrebné bližšie sa oboznámiť s históriou tohto národa, ktorý na rozdiel od nás má s panovaním z Kremľa niekoľkostoročnú skúsenosť. A tá zahrňuje v sebe aj také momenty, ako rozbitie nezávislej ukrajinskej republiky vzniknutej po prvej svetovej vojne, násilnú kolektivizáciu a zámernú deštrukciu strednej a vyššej vrstvy a duchovenstva pri zrode ZSSR, hladomor a prenasledovanie ukrajinskej inteligencie v rokoch tridsiatych a pod. Ochrana ukrajinstva, teda samotného ukrajinského národa pred možnou rusifikáciou je prirodzenou reakciou. Aj vyjadrenia predstaviteľov organizácií či strán, ktoré otvorene deklarujú ochranu ukrajinstva, je treba vnímať aj v tomto kontexte, či sa už jedná o Jaroša, či Ťahniboka, či niekoho iného. A aj v kontexte toho napríklad, že počas Janukovičovho vládnutia viaceré dôležité posty v silových orgánoch, či už v ministerstve vnútra alebo SBU /štátna bezpečnosť/, boli obsadené občanmi RF. Nie ukrajincami, nie ukrajinskými rusmi, ale občanmi cudzieho štátu. A hovoriť o fašizme u Pravého sektoru vo svetle udalostí posledných mesiacov, keď sa ako fašisti chovali na majdane titušky, Berkut a SBU alebo iných udalostí, keď sa po vypuknutí separatistického hnutia na Kryme a na Donbase ako fašisti správali tí, čo mali antifašizmu plné ústa a pritom sa k proukrajinskím aktivistom správali a dodnes správajú ako zvery, čo v praxi znamená zastrašovanie, okrádanie, únosy a mučenie až po vraždy, považujem za minimálne nemiestne.

Podiel Pravého sektora na dianí v Ukrajine je umelo a nemiestne zveličovaný. Týka sa to aj toho, aký mal podiel Pravý sektor na majdane. Bol len súčasťou majdanu, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že z celkového množstva obetí majdanu, čo je niečo cez 100 ľudí, s ktorých väčšina bola zastrelená 20.2. ostreľovačmi, len relatívne malá časť z nich bola členom Pravého sektoru, ak si dobre spomínam tak podľa výsledkov novinárskeho vyšetrovania to bolo asi 20% .

Je pravdou, že po úteku prezidenta sa zdvihla úroveň kriminality, hlavne v Kyjeve, pričom neraz dochádzalo k tomu, že sa zamaskovaní útočníci schovávali za tvrdenia, že sú z majdanu či od Pravého sektora. Súvisí to aj s tým, že milícia ako taká stratila úplne už aj tak malú dôveru spoločnosti. Počas udalostí spojených s majdanom stáli milicianti väčšinou na strane režimu, pričom neraz aktívne pomáhali tituškám v ich terorizujúcej činnosti proti obyvateľstvu. Titušky boli - veľmi zjednodušene povedané - banditi najatí a platení bývalou vládou či provládnymi oligarchami. Ich úlohou bolo terorizovanie všetkých, kto mal niečo spoločné s majdanom - či už vyhrážkami, psychickým alebo fyzickým násilím, podpaľovaním áut aktivistov automajdanu, ale sú známe aj únosy, prípady týrania a zabitia. Niektorí aktivisti boli nezvestní ešte aj v marci, aká je situácia s nimi teraz, či sa našli živí, alebo aspoň ich telá, to neviem. Situácia viedla k aktivizácii občanov, ako v Kyjeve, tak aj v iných mestách, tí spolu s automajdanom hliadkovali a pomáhali udržať poriadok na uliciach miest a ochrániť ľudí pred tituškami. Po úteku exprezidenta vykonávali spoločné patroly už aj s milíciou v snahe o zníženie úrovne kriminality a hlavne odhaleniu tých kriminálnikov, ktorí sa vo svojich vyjadreniach schovávali za majdan. Titušky v ich doterajšej forme po páde vlády v podstate zmizli - nemal ich kto platiť. Miesto nich sa objavil iný fenomén - maskovaní ozbrojení ľudia prepadávali a lúpili vily vyššej spoločnosti, skrývajúc sa práve za slová o Majdane a Pravom sektore, ako som už spomínal.  Situácia bola nebezpečná a veľmi nepríjemná, pretože rozlíšiť medzi aktivistom z majdanu a obyčajným kriminálnikom čo zneužil situáciu, nebolo jednoduché. Časom sa to podarilo dostať pod kontrolu. 

Ešte sa vrátim k tituškám - jeden z príkladov ich činnosti bolo zavraždenie novinára Veremeja, správa o tom tu, tlačovka o predbežných výsledkoch vyšetrovania tu.

Obraz o tom, aký bol majdan a aké boli posledné dni pred útekom prezidenta z krajiny ukazuje napríklad nedeľné vydanie týždenného prehľadu správ zo dňa 23.02.2014. V ňom v čase zhruba 2:08:00 je reportáž o tituškách , 2:11:00 reportáž a aktivistoch „poľujúcich“ na titušky, 2:13:00 o dobrovoľníkoch. Sú však hodne zhustené a bez znalosti reči a prípadného komentára to bude asi ťažké pochopiť. Okrem toho, mnohé z toho čo v tých správach je vidno, kremľovská propaganda prevzala, prekrútila a ukázala v celkom inom svetle, než sa udalosti naozaj stali, takže pre lepšie pochopenie sa asi k celej téme neskôr ešte raz vrátim.

Pravý sektor sa ako organizácia v marci transformoval na politickú stranu, Jaroš zostal jej predseda. Veľa ľudí z majdanu, ktorí tvorili Pravý sektor prešlo do novovznikajúcej Národnej gardy. Národná garda vznikla ako náhrada za nefunkčnú armádu, má niekoľko rôznych práporov, všetko z dobrovoľníkov, ale pokiaľ viem prápor z členov Pravého sektoru je len jeden. Tu je reportáž spod Donecka a rozhovor s nimi. Čas 28:50.  Mimochodom dvaja z nich o sebe tvrdia, že sú z Ruskej federácie..  

Na záver spomeniem jeden z nespočetných prípadov obvinenia Pravého sektoru. Na konci apríla počas Veľkonočných sviatkov došlo  pod Slovjanskom  k incidentu, pri ktorom bolo zabitých niekoľko miestnych ľudí. Vtedy ešte na Donbase nebola ATO, a na blokpostoch poväčšinou stáli ešte miestni. V noci ich prepadli a postrieľali, pričom útočníci prišli na 4 autách. Podľa svedka bolo v každom 5 až 7 ľudí a strieľali zo samopalov vystrčených z okien. Je možné, že to tak bolo, len svedok zároveň tvrdí, že ich svetlá áut oslepovali..   Následne sa odkiaľsi objavila ozbrojená domobrana, na útočníkov spustila paľbu, tí nasadli do dvoch áut a odišli, zvyšné dve nechali na mieste. Jeden z útočníkov bol zabitý. Zvyšných dajme tomu 5 krát 4 teda 20 útočníkov pri možnosti odísť štyroma autami naskákalo do dvoch a odišlo . No dobre, budiž. Dve na mieste zanechané autá domáci v zlosti podpálili, tie zhoreli v podstate do tla. No a čerešnička na záver - v jednom z tých áut sa údajne našla vizitka Jaroša. Správu o udalosti je možné pozrieť tu alebo tu /čas 5:15/, jedna je ruská , druhá ukrajinská.  Mimochodom v ukrajinskej verzii je pred piatou a v siedmej minúte reč o únose novinárov, ale to len tak, na okraj. 

Jarošova vizitka sa od vtedy pre ukrajincov stala symbolom nezničiteľnosti a všadeprítomnosti, na čo sa na internete objavilo množstvo úsmevných fotomontáží, malý výber tu a tu. Pri druhom videu ja osobne vypínam zvuk, ale záleží len na vkuse diváka. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?